Obyčajný deň.	Kapo 2
EmiRáno mi budík Gzazvoní Dpomaly vstávam vonu Amidážď,
v hlave mám ešte ozveny, Ty sa však na ne napýtaš.
Claj laj laj laj Glaj laj laj Dlaj laj Emilaj
Nový deň opäť začína, čo ma zas čaká nemám šajn,
večer si zájdem do kina, dovtedy mám však dlhý time.
Z rádia ako zo stromov dopadá hnilé ovocie,
bojím sa vojen, tichých slov, rýchlo ho vypnem, je mi zle.
GOpäť sa túlam, Dnemám ciel. EmiDokedy strácať Cbudem čas?
GČi sa mám pýtať Dvečer hviezd, Emialebo príde Cdedo mráz ?
Vypadnem z domu do ulíc, budem sa túlať nemám cieľ,
možno si trávu zahulím, a večer opäť posteľ.
V uliciach iba veľký zhon nikto sa na nič nepýta
každý sa ženie ktovie kam, radšej sa dvíham, odchádzam.
Bude už večer slabne dážď, kašlem na kino nemám chuť
pôjdem domov, budem sám, snažim sa na nudu zabudnúť.
Večer si budík nastavím, premýšľam, či to zmysel má,
stále ma čaká to čo dnes. Och, Bože, padám na kolená,
Keby ten "pánboh" v nebi bol, prečo mi pomoc nepodá?
Do neba volám stále viac, čakám či niekto zavolá.
Ráno mi budík zazvoní, pomaly vsávam, vonku dážď.
V hlave už nemám ozveny ktosi tu v noci držal stráž.
Prečo som taký hlupák bol, prečo som všetkým naletel,
prečo som hlavu nezdvihol, nevolal k Bohu každý deň?